Blog neblogera

Prestalo snezit, ved uz aj stacilo – bolo tam toho bohato cez 2 metre. Na povalu som siel spat, akoby ani nebola na poschodi. A chatar musel odhadzat sneh od okien aby z nich videl. Ked som siel dnu, okna som mal pri mojich kolenach a do dveri som sa zohybal ako to vidime v starych ciernobielych filmoch. Bolo uprostred pracovneho tyzdna a predsa tam bolo plno. Akoby bolo stale viac a viac ludi utekajucich z civilizacie prec, hore – tam do hor. Vsetci ti neprisli lanovkou, tam sa lanovkou nechodi. Poctive slapanie, s baglom na chrbte, v preslapanom snehu. Kto bol ten prvy, kto robil stopu? A preco?

Slnko vychadzalo spoza Choca a ten vyhod bol krasny. Fatransky krivan bol najpr ruzovy, potom zacal oranzoviet a ako ho zacalo slnko zalievat svojimi vychadzajucimi lucmi, majestatny zasnezeny vrchol sa staval ozajstnou dominantnou. A lakadlom tiez. Uz v noci bol krasny, hviezdy a svit mesiaca na bezoblacnej nocnej oblohe ho zalievali svojim jasom a davali tusit celu tu nadheru.

Bol som hore dvakrat. Dvakrat na Krivani a dvakrat na Chlebe. Pretoze prach bol uzasny, pretoze bola blankytova obloha, pretoze bolo zhora dovidiet az na Inovec, Tatry, Kysuce a do Polska, pretoze teple slnko ma zohrievalo ked studeny vietor pripomenul ze pani Zima tu stale vladne. Proste preto, lebo toto a takto to milujem. Ked sedim hore, pozeram na tento svet, horalku zapijam cajom z termosky a nechavam mysel plavat kade chce, vtedy mi vela veci tam „zdola“ pride malichernych, zbytocnych a marnotratnych.

A preto sa mi paci aj toto. Naco bombasticke veci a velke plany, vznesene institucie a obrovsky uspech? Preco radsej nie nepatrne, neviditelne sily a vztahy co funguju medzi ludmi – hoc i nepoznanymi – rozliezajucimi sa ako vlasocnice vody v skale, ktore – ak im je dopriaty cas – rozkmasu aj tie najmajestatnejsie monumenty nasej pychy…? Ved svetska slava = polna trava.

Oplati sa tam vyjst. Poctive slapanie je ocistec a tam hore, to je raj.

A pritom v nebo a peklo neverim 🙂